MATTHIAS SCHREAVE

Charakteristika: Matthias, no doma mu väčšinou nik nepovie inak, než Theo. Zvýraznime to doma, lebo všade inde je iba Matthias. Korunný princ Matthias. Budúci kráľ. Následník trónu. Jeho výsosť. Jeho veľkolepá úžasnosť, ako by povedala Mercy. Matthias je prakticky zmes elegantnej drzosti a dokonalej irónie. Strojených úsmevov, ktoré sú tak hlboké, až na ich význam ani nedovidieť a ladne pospájaných slov, ktoré sami nevedia, či by sa mali zaradiť ku komplimentom alebo urážkam. Alebo možno k obom. A hoci má určité medzery, správaním je jednoznačne spôsobilý na svoje postavenie a budúcu funkciu. To, že by bol radšej hocikto iný a hocikde inde, je už vec druhá a v očiach vyššej moci pozoruhodne ignorovaná. Ak náš milý princ chce, dokáže mať príjemný, neprehliadnuteľný a značne upokojujúci úsmev, ktorý roztopí nielen ten ľad v jeho modrých očiach. Samozrejme, to slovné spojenie ak chce je podstatne dôležitejšie, než samotná predstava zdvihnutých kútikov úst a koniec koncov aj to jediné, čo stojí medzi ním a tou veľkou drobnosťou, ako je jeden obyčajný pravý úsmev. Oči má príliš bledé a vlasy príliš tmavé, no to je asi tak jediný jasne viditeľný kontrast v jeho mierne chaotickej maličkosti. Takmer nikdy sa nedá zistiť, na čo myslí, ale keďže je to zväčša účel, všetci si na to už zvykli. Teda, všetci, čo ho poznajú. Je neskutočne dobrý herec, rád sa hrá na niekoho, kým nie je. A ak vážne nikto netuší, kým je naozaj, je to prémiové privilégium, ktoré si on bežne nemôže dovoliť. Dokáže byť maličko hektický a roztržitý, no normálne by ho nerozhodil ani traktor, ktorý nejakou náhodou zaparkoval na strome. On sám je nepredvídateľný asi ako počasie, hoci by aj tomu mohol hravo konkurovať. Ak by chcel, samozrejme. Zväčša vyzerá pokojne a príjemne. Hlas nezvyšuje, keďže všetko sa pekne krásne dá povedať aj normálnym tónom a hádkam sa snaží vyhnúť, aj keď sa z každej jednej vždy vyhrabe nekonečnými argumentami, protiotázkami a zľahka nahodeným poloúsmevom. Je mierne paranoidný voči všetkému s rodným číslom a aj voči všetkému s výrobným číslom. A vlastne aj voči všetkému bez čísla. Zvyčajne je kľudný keď všetci panikária a je kľudný aj vtedy, keď nepanikári nikto. Väčšinou sa to hodí. Väčšinou. Jeho sarkazmus a trúfalosť sa veľmi ľahko môžu zvrhnúť do arogancie, no to, prirodzene, iba na pohľad. Aby ste si nemysleli, nie je nijako nespôsobný ani nič podobné, on je vlastne až nevídane galantný. Ako inak, keď je princ. No snaží sa a prekvapivo mu to ide, ak je to naozaj dôležité. A ak to nie je dôležité, no, tak v tom prípade mám dobrú radu pre odporcov irónie. Utekať. Bežať. Zmiznúť. Vypariť sa, a to rýchlo. Čo len chcete, ak je to synonymum. Matthias má taký ten strašne svojský zmysel pre humor, ktorý nie každý pochopí, ak nechápe jeho. No beztak sa ku všetkým správa úctivo. Pri jeho povahe by to tak asi byť nemalo, no stále je jeden z tých, čo veria v dobro sveta a sú ochotní zaň bojovať až do posledného dychu. A nielen za to slávne vyššie dobro. Aj za všetko, v čo verí a za všetkých, čo veria v neho. Najmä za nich, nech už to bol, je a bude ktokoľvek. Kedykoľvek. Rád vraví, že sa bojí možno tak Strachu s veľkým S, no čo ho naozaj desí, sú mŕtvoly. Ale nebuďme morbídni, nikto nezomiera. Snáď. Okrem iného má fóbiu z hlúpych otázok a bez zbytočného krútenia sa po špičkách okolo problému by sa tiež poľahky zaobišiel, pretože to nikam nikdy nevedie. Teda, vedie, ale maximálne tak k absencii všetkých nervov potrebných pre mierumilovnú konverzáciu, ktorú preferuje a radšej by sa pri nej držal aj naďalej. Slová berie ako účinnú zbraň a nerozhadzuje ich len tak von oknom, do vetra a ďalej, preto nie je žiadnym prekvapením, keď vás iba mlčky prevŕtava tým svojím prenikavo ľadovým pohľadom. Všetko ostatné je irelevantné a ak by sa chcel stratiť, stratí sa.

Meno: Matthias Schreave
Vek: 19 rokov
Kasta: Prvá
Titul: Korunný princ
Provincia: St. George
FC: Luke Powell

Záujmy: Ako princ sa Matthias mohol zaujímať takmer o čokoľvek a prešlo by mu to. Samozrejme, v rámci určitých medzí, čím sa nám výber značne zužuje. No našťastie preňho, astronómia sa v tomto výbere nachádzala rovnako, ako aj klavír. Naň sa naučil hrať najmä kvôli mame. A hoci mu to ide obstojne, kráľovnú v hre na klavír nezatieni nik. Astronómia je pre Matthiasa kapitola sama o sebe. Orientuje sa v nej ako ryba vo vode a na oblohe nájde aj neviditeľné súhvezdia. Vedie si zápisník, v ktorom má toho veľa zapísaného, trúfal by si povedať, že väčšinu. Veľa času trávi s ďalekohľadom na zašitých balkónoch a na ešte zašitejšej streche, pretože vie, že sa tam nikto zázračne nezjaví, nieto ešte uprostred noci. Zbožňuje paradoxy, miluje zimu a čo sa týka jazykov, doposiaľ sa naučil po francúzsky a latinsky.

Minulosť: Keďže náš princ nie je iba princom, ale budúcim kráľom, je snáď jasné, že sa narodil prvý. Podľa papierov ho od menšej zodpovednosti a voľnejšieho života delilo len necelých dvanásť minút. Jeho sestre Mercy asi šťastie prialo viac a titul korunný princ schytal on. No neskôr mu to bolo jedno, beztak si najprv robil, čo sa mu zachcelo a tú úžasne stanovenú budúcnosť účinne ignoroval. Z jazykov si vždy nekonvenčný Matthias vybral na truc latinčinu a až postupne mu došlo, do čoho sa to vlastne dal. Potom bol rád aj za tú francúzštinu, čo tam mal ako druhú. No mimo to, jazyky mu šli asi tak, ako aj všetko ostatné. Perfektne. Učil sa preto, lebo sa nudil a nudil sa preto, lebo sa učil. Aký to len zamotaný kruh, no ďalšiu mimoriadnu vecičku, astronómiu, sa neučil, astronómiou žil. Bolo by tomu možno tak aj doteraz, ak by nemusel byť tisíc iných vecí. No posuňmne sa ďalej, ďalej je to iste zaujímavejšie. Keď bol menší, mohol mať tak deväť, asi naňho tá budúcnosť doľahla celou svojou váhou a fakt, že palác bol tak veľký a i cez to tak hrozne malý, príliš nepomohol. Matthias utiekol bez toho, aby si to niekto všimol. V tom bol odborník odjakživa, no to je vedľajšie. Celý dlhočizný večer sa motal ulicami mesta, v ktorom živote nebol, a rozprával sa s ľuďmi, ktorých v živote nevidel. Hoci nebolo správne, že tam nikdy nebol a ľudí poznať mal. Nikto nevedel, že je tým, kým naozaj je, a tak keď sa ho ktosi spýtal na meno, použil Theo, lebo tak mu hovorila polka paláca. A odvtedy bol stálym návštevníkom mesta v nepravidelných intervaloch. Keď sa ten prvýkrát vrátil, bolo to rovnako nepozorované ako jeho náhla absencia v paláci. Vymyslel si niekoľko historiek o tom, kde bol, no jeho úžasná sestrička ho aj tak prekukla. A potom mu samozrejme pomohla vymyslieť strastiplný príbeh o tom, ako si to namieril na najvyšší bod paláca s cieľom skočiť dole, no nehynúca láska k celej svojej rodine a najmä jeho dokonalej sestre ho donútila tento zúfalý čin nespáchať. No dvere sa zabuchli a nešli otvoriť, začalo pršať a on sa potom totálne premočený vrátil dole. Zavrhol to hneď a to z jedného konkrétneho dôvodu. Nešlo o ten dážď, lebo v tú noc naozaj pršalo, a ani o to, že domov dorazil premočený, lebo naozaj dorazil, hoci to nik nezaregistroval. Išlo tam o to, že by ho zrejme poslali na liečenie za samovražedné sklony a to naozaj nepotreboval, keď si môže vymyslieť hocičo iné. A tak sa mu skrátka v ten večer krútila hlava a zavrel sa do izby. A odvtedy sa zatváral do izby aspoň raz za niekoľko týždňov. No v jeden večer stretol kdesi v meste akési dievča, približne rovnako staré ako on. Veľmi rád by povedal, že ho nezaujala, no zrejme aj došla na to, kto je. Samozrejme sa ale rýchlo vyparil, lebo by bol rád, ak by jeho tajné výlety aj tajnými zostali. Predsa len, vtedy nebol práve najstarší, ak hovoríme o fyzickom veku. Sám nevie, či naďalej nechodil len preto, aby ju stretol znova, no už mu to mohlo byť jedno, keďže to záhadné dievča už nikdy nevidel. Ale týchto malých výletov sa vzdať nechcel, a na jeho šťastie aj ak mu ktokoľvek z paláca prestal veriť jeho dôvod neprítomnosti, nechal si to pre seba, lebo kráľovná, hoci si vždy našla čas na kohokoľvek, mala moc práce so starostlivosťou o ich ďalších dvoch súrodencov, ktorí mali vtedy len chabé dva roky a kráľa trápilo len to, že má niekoho schopného, kto po ňom nastúpi na trón, niekoho, koho bude môcť ovládať. Svoju mamu Matthias považuje za tú najmilšiu, najláskavejšiu a najelegantnejšiu osobu na celom svete, no s otcom nikdy nenašiel spoločnú reč a postupne sa to prehuplo až do úplného pohŕdania. Vždy keď začne svoj smútočný prejav o tom, ako bude musieť Matthias vládnuť jeho krajine on, má Matthias chuť pretočiť očami, zamieriť k dverám a pri odchode nimi nezabudnúť poriadne tresnúť. Dverami sa väčšinou trieska len u kráľa, no niekedy sa tak stane aj u Love. U nej sa však jedná skôr o rozbíjanie ako o trieskanie, ak nedostane to, čo chce. Ju Matthias veľmi rád vytáča tým, že jej miernulilinkú povrchnosť považuje za roztomilú a náročky sa k nej správa ako k malému dieťatu, čo koniec koncov aj nazatiaľ stále je. No má ju rád, jeho úžasnú Queen Patience Roses Grave Ruin Grace Love Apple Schreavovú. A potom je tu Colin. Colinovi zväčša vedome aj nevedome dáva nápady na jeho žarty a nevinné nástrahy, ktorými sa zábava takmer na všetkých v paláci. Matthias, ako jeho komplic v zločine, má od Colinových preslávených kýchacích kvetov a neónovo ružových šampónov na vlasy našťastie pokoj, no zostatku paláca táto výsada nie je poskytnutá, ak teda nepoznajú účinné platidlo v podobe čokolády. Matthias má záhadný talent rozčúliť kohokoľvek až na Colina, lebo to by bolo ako ísť s kýblom vody oproti ohromnej vlne. No a potom je tu ešte Mercy. Ach, nenahraditeľná Mercy. Títo dvaja sú tak neskonale ironická dvojka, na ktorú nemá nik a nikdy ani nebude, pokiaľ budú obaja spolu. Spolu prežili všetko, lebo ak sa potkol jeden, potkol sa aj druhý a je irelevantné, či náročky alebo omylom. Lepší súrodenecký vzťah zrejme nenájdete nikde, môžte sa snažiť hocako. Nezničí ho nič, ani zemetrasenia, ani hádky, ani smrť. A prekvapivo ani Selekcia. O Selekcii Matthias vedel takmer polovicu života, no polku času z tej polky ju nebral ako reálnu možnosť a druhú polku času pretáčal oči v stĺp vždy, keď niekto spomenul, že by to mal brať vážne. Väčšinou to teda bol kráľ, takže sa niet čomu diviť. Zrejme aj preto sa nikdy nehrnul do nejakého vážneho vzťahu, aj keď sa zrejme nevyhol letmým pohľadom a očarujúcim úsmevom.